Zlato

O zlate

Zlato (lat. aurum) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Au a protónové číslo 79. Zlato je ušľachtilý žltý, stály a veľmi kujný kov známy už od staroveku. Je elektricky aj tepelne dobre vodivý. V prírode sa vyskytuje najmä v rýdzej forme.

Zlato je chemicky veľmi odolný kov. Špeciálny prípad predstavuje rozpúšťanie zlata v elementárnej ortuti. Už stredovekí alchymisti vedeli, že pri kontakte zlata s ortuťou veľmi ľahko vzniká zvláštny roztok zlata v ortuti - amalgám. Amalgám pritom zostáva kvapalný aj pri pomerne vysokých obsahoch zlata. Zahriatím amalgámu na teplotu nad 300 °C sa ortuť jednoducho odparí a zostane rýdze zlato.

Výskyt v prírode

Zlato je v zemskej kôre veľmi vzácnym prvkom. Priemerný obsah je iba 4 - 5 ppb (μg/kg). V horninách sa vďaka svojej inertnosti vyskytuje prakticky iba ako rýdzi kov. Kockový nerast vytvára pliešky a zrná uzavreté najčastejšie v kremennej výplni žíl. Kryštály nie sú hojné, často mikroskopicky rozptýlené v šedom žilnatom kremeni.

Vyskytuje sa rýdze alebo v zliatine so striebrom (elektrum). Po rozrušení žíl sa dostáva do náplavov odkiaľ sa ryžuje. Najbohatšie svetové náleziská sú v južnej Afrike, na Urale, v Austrálií; okruhliaky zlata (nugety, až kilogramové) v Kanade a na Sibíri. V Česku sú zlatonosné žily v stredných Čechách (napr. Jílové, Roudný), v Jeseníkoch (Zlaté Hory) a v okolí Kašperských hôr, na Slovensku pri Kremnici, ale aj v západnej časti Malých Karpát.

V súčasnosti sú ryžovateľné ložiská zlata už prakticky vyčerpané. Ťažia sa preto ložiská, kde je zlato veľmi jemne rozptýlené v hornine a kov sa z horniny získava hydrometalurgicky. Proces spočíva v jemnom namletí horniny, aby sa do kontaktu s roztokom mohla dostať väčšina prítomných mikroskopických zlatých zrniek. Namletá hornina sa potom lúhuje buď kyslým roztokom s vysokým obsahom chloridových iónov a oxidačným prostredím (napr. nasycovanie plynným chlórom alebo pridaním kyseliny dusičnej) alebo naopak roztokom alkalických kyanidov za prebublávania vzdušným kyslíkom. Z roztoku sa potom zlato získava redukciou, napr. prechodom elektrického prúdu - elektrochemicky, keď sa kovové zlato vylúči na zápornej elektróde - katóde. Redukciu je možno previesť aj chemicky pridaním vhodného redukčného činidla (hydrazin, kovový hliník a pod.).

Amalgamačný spôsob ťažby zlata z rúd sa používal v minulosti pre ťažbu z náplavou, v ktorých sa zlato nachádzalo vo forme väčších oddelených zrniek, ktoré sa však už ťažko získavali ryžovaním. Pre tento účel bola zlatonosná hornina kontaktovaná s kovovou elementárnou ortuťou. Vzniknutý amalgám zlata bol po oddelení horniny zvyčajne jednoducho pyrolyzovaný a ortuť bola odparená do atmosféry. V súčasnosti sa tento postup takmer nepoužíva a ak áno, je zlato z amalgámu získavané šetrnejším spôsobom bez kontaminácie atmosféry parami ortuti.

Využitie zlata

Zlato sa používa najmä na výrobu šperkov a to vo forme zliatin so striebrom, meďou, zinkom, paládiom či niklom). Samotné rýdze zlato je príliš mäkké a šperky z neho zhotovené by sa nehodili pre praktické použitie. Prímesi paládia a niklu navyše sfarbujú vzniknutú zliatinu - vzniká tak v súčasnosti dosť moderné biele zlato. Obsah zlata v klenotníckych zliatinách alebo rýdzosť sa vyjadruje v karátoch.

Aj veľmi tenký zlatý film na povrchu najušľachtilejšieho kovu ho dokáže účinne ochrániť pred koróziou. Okrem toho pozlacovanie zvyšuje hodnotu pokovaného predmetu, ako príklad môžu slúžiť rôzne športové a príležitostné medaily, pamätné mince, bižutéria,elektropriemysel a pod.

Vzhľadom k svojej vynikajúcej elektrickej vodivosti a inertnosti voči vplyvom prostredia sa veľmi často používa v mikroelektronike a počítačovom priemysle. Hlavným oborom využitia je tu predovšetkým zaistenie dlhodobej a bezproblémovej vodivosti dôležitých spojov v počítači (kontakty mikroprocesora a zbernice dát). Pre tieto účely sa príslušné kontaktné povrchy elektrolyticky pokrývajú tenkou zlatou vrstvou.

Zlato je už dlhý čas súčasťou väčšiny dentálnych zliatín, teda materiálov slúžiacich v zubnom lekárstve ako výplne zubov napadnutých zubným kazom alebo na konštrukciu mostíkov a iných aplikácií. Dôvodom je predovšetkým zdravotná nezávadnosť zlata, ktoré je natoľko chemicky inertné, že ani po mnohoročnom pôsobení pomerne agresívneho prostredia v ústnej dutine, nepodlieha korózii. Čisté zlato je však príliš mäkké a preto sa v aplikujú jeho zliatiny najmä s meďou, striebrom, paládiom, zinkom, cínom, antimónom, niekedy je súčasťou dentálnej zliatiny tiež indium, irídium, ródium alebo platina.

Dlhý čas zlato uložené v štátnych bankách slúžilo ako zlatý štandard, garantujúci hodnotu štátom vydávaného obeživa (peňazí). Po druhej svetovej vojne význam zlata ako devízy postupne klesal a túto funkciu celkom prestalo plniť v roku 1971. Pri obchodovaní so zlatom pre bankové účely býva zvykom označovať jeho hmotnosť v trójskych unciach, čo je stará hmotnostná jednotka s hmotnosťou 31,103 g.

Investícia do zlata

Deväť priaznivých argumentov pre zlato od "Frank Holmes" by Investovanie a špekulácie on Tuesday, September 28, 2010 at 10:45am

Dr. Martin Murenbeeld, hlavný ekonóm Dundee Wealth Economics, taktiež jeden z najchytrejších analytikov pre zlato, nedávno odhalil svoju knihu rebríčkov – sto pohľadov, ktoré mu pomáhali analyzovať pohyb zlata.

Dr. Murenbeeld taktiež poukazuje na „svojich“ deväť argumentov pre zlato:

1. Globálna fiškálna a monetárna reflácia: Svetové ekonomiky využili rozsiahle množstvo peňazí na ochranu pred kolapsom. Boj o prežitie Grécka a iných západných krajín ešte neskončil a USA použili miliardy dolárov vo forme stimulov, avšak krajina aj naďalej stráca pracovné miesta.
   
   
2. Svetová nerovnováha: Dolár vždy ťažil z problémov iných krajín, nakoľko sa všeobecne považoval za relatívne „safe heaven“. Slovo relatívne je kľúčovým a to z dôvodu: zhruba 10 biliónov amerických dolárov sa predpokladá, že budú použité ako záťaž pre americký federálny dlh do roka 2019 a taktiež americké obchodné nerovnováhy majú rozmerný charakter. Tieto fakty stoja za to, aby boli dostatočnou váhou pre dolár a oporou pre zlato ako „save heaven“ pre dlhšie obdobie.
   
   
3. Globálne devízové rezervy sú „nadrozmerné“: Dá sa povedať, že expandujú exponenciálne za posledných niekoľko rokov a v apríli roku 2010 dosiahli 8.17 bilióna dolárov. Medzitým od roku 1980 sa rezervy zlata zaznamenávajú výrazný prepad.
   
   
4. Postoj centrálnych bánk ku zlatu: Podľa platného súhlasu každej centrálnej banky, len Medzinárodný menový fond môže byť predajcom zlata. Taktiež krajiny Latinskej Ameriky boli až do roku 2002 hlavnými predajcami , avšak dnes sa ich pozícia na trhu obrátila. Čo sa týka Indie, kúpila 200 ton od MMF a to vo štvrtom štvrťroku 2009, čím vytvorila „support“ na hranici 1000 dolárov. Čína zvýšila svoje zlaté rezervy z 395 ton z roku 2001 na 1054 ton ku koncu prvého štvrťroka, čo je 166% nárast za menej ako desať rokov.
   
   
5. Zlato nie je bublina: Rast zlata je stály a pomalý. Ak si spomenieme na minulý týždeň, nie sme svedkami „ostrých“ výkyvov na grafe, ktoré sú typické pre „bubliny“. Hlavný rozdiel je v tom ,že môžeme vidieť väčší blahobyt v rozvojovom svete, kde ľudia tradične prechádzali na zlato, aby v ňom uložili svoje bohatstvo.
   
   
6. Ťažba zlata je nízka: Svetová produkcia je približne 2500 ton, čo je zhruba o 25% viac ako v roku 1990, ale čistá produkcia zlata je nižšia než bola pred dvadsiatimi rokmi. Dehedging, zvýšené množstvo odpadu, nižšia kvalita ložísk, zvýšené náklady na transport budú pokračovať a tým pádom obmedzovať ponuku zlata. Tento vplyv si môžeme všimnúť na trhu, kde počas druhého štvrťroka 2010 sa zvýšil dopyt o 36% medziročne, zatiaľ čo ponuka len o 17%.
   
   
7. Investičný dopyt: tento dopyt sa v druhom štvrťroku 2010 viac než zdvojnásobil v porovnaní s tým istým obdobím roku 2009 a predstavoval viac než polovicu celkového globálneho dopytu po zlate. Investori kupovali najviac zlata v prvom štvrťroku 2009 v samotnom dne recesie.
   
   
8. Cenový cyklus komodít: tieto cenové cykly trvajú niekoľko desaťročí. Ak sa vrátime k roku 1800, najkratší cyklus zlata trvá 10 rokov, najkratší cenový cyklus medi trval 14 rokov. Súčasný „bull“ cyklus začal už v roku 2001.
   
   
9. Geopolitické prostredie: Historicky sa zlatu darilo počas období politickej a finančne krízy. V roku 1980 dosahovalo celý čas maximá (prispôsobovalo sa inflácii) uprostred Irackej rukojemníckej krízy a Sovietskej invázii na Afganistan. Dnešná geopolitická klíma je taktiež nestála, dáva priestor vojnám v Iraku a výrobe jadrových zbraní v Severnej Kórey a Iráne.

S týmito deviatimi faktormi Dr. Murenbeeld tvorí silné priaznivé „áno“ pre zlato a ostatní analytici nevytvárajú kritiku na danú koncepciu. Výskum od Bloomberg, pozostávajúci z 29 analytikov ukazoval, že analytici vidia cenu zlata v priemere na 1500 dolárov. Ďalšie ciele sú na 1800 USD/oz. až 2000 USD/oz. Analytici taktiež odporúčajú mať nakúpené zlato v objeme 5 – 15% celkovej hodnoty Vášho majetku.

Technické parametre zlata:

Symbol: AU
Atómové číslo: 79
Atómová váha: 196,96655
Hustota: 19.3 g/cm3
Bod tavenia: 1064.18 °C